Katarína
Máliková po troch rokoch vydáva dlho očakávanú novinku.
Albumom Postalgia,
ktorý aktuálne vychádza pod značkou Slnko Records, autorka
prekračuje hranice žánru world music a posúva sa do nových, pre
ňu neprebádaných zdrojov zvuku a práce s vlastným hlasom.
Za
tri roky sa môže stať a zmeniť všeličo. V prípade Kataríny
Málikovej, držiteľky troch Rádiohláv (cien slovenského
Rádia_FM) za debutovú nahrávku Pustvopol, to bolo radikálne
vykročenie do nových hudobných končín a “rozchod” so žánrom
world music či výraznejšími folklórnymi presahmi. K prerodu
došlo postupne, a to zriadením domáceho štúdia, ktoré naplnila
novými nástrojmi a následným experimentovaním. Zvukový posun,
ktorý prináša na albume Postalgia naznačila už pred letom
singlom De Profundis.
V
repertoári nového albumu Katarína zachováva krehkosť klavírnych
aranžmánov a spevu, ktorý stále miestami odkazuje na „temný
horehronský“ vokál. Nevesta hôľ tam síce niekde je, oveľa
viac však počuť nové nástroje, syntetizátory, či napríklad
inšpirácie škandinávskym synth-popom. Hlboká intímna atmosféra
tiahnuca sa celým albumom nastupuje už od prvého tónu, rozrastá
sa o nové vrstvy a graduje až do temnoty dronových zvukov
syntetizátorov. Tú nečakane pretínajú piesne v doprovode piana a
spevu, upúšťajú z naliehavosti a doručujú opäť jemnejšiu až
clivú náladu. To všetko za účasti delikátneho vokálu
umocňujúceho hlboký zážitok z brilantnej kompozície.
Postalgia
je jemná, zahmlená no veľmi silná spomienka na niečo, čo sa
nestalo. Objavuje temné zákutia ženskej duše, efemérnosť
romantických vzťahov, minulosť a nuansy detských spomienok, ktoré
nás celý život sprevádzajú a ovplyvňujú. Niektoré skladby sa
dotýkajú témy krehkej ľudskej psychiky.
„Je
to veľmi smutný album. Ako keď sa pozrieš cez kľúčovú dierku
na to, ako 29-ročnej mladej žene skončilo detstvo, zažila prvé
vážnejšie sklamania, straty, smrť blízkych ľudí. Zároveň
hľadá správny spôsob, ako má brať život, osciluje medzi
cynizmom a vierou, až nakoniec nepríde na žiadnu odpoveď, iba na
to, že žije. Ústrednou témou už nie je žiadny koncept, iba
subjektívne prežívanie svojho života – neprikrášleného, no
krásneho v jeho šialených kontrastoch. V jeho krutej surovosti, aj
tej najkrehkejšej nehe,“ prezrádza o motíve albumu sama
autorka.
Album
sa nahrával v PULP Studio v Bratislave a Katarína ho produkovala za
asistencie Andreja Hrušku, producentom z Littlebeat Entertainment
Studio (Celeste Buckingham, Zdenka Predná, Zuzana Mikulcová, Lucie
Bíla, Katka Knechtová, Majk Spirit a iní),
ktorý sa ujal aj mixu. K pôvodným spoluhráčom z éry Pustvopolu,
bubeníkovi Tomášovi Hríbikovi (Jana Kirschner, Says, Deaths,
Prezident Lourajder) a klaviristke Klaudii Kosmeľovej (Opera SND) sa
pridal talentovaný mladý basgitarista a kontrabasista Michal Šelep,
ktorý hudobne spolupracuje s Martinom Valihorom, Petrom Lipom,
Andrejom Šebanom, Radom Tariškom či Zuzanou Mikulcovou aj Danom
Bártom.
Postalgia vychádza 8. novembra na značke
Slnko Records vo forme CD a na vinyle, dostupný je tiež na všetkých
streamovacích službách.
Album z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.